K Sviatku Čistej Ľalie.

Nech zaznie v tento slávnostný deň hlas samotného IMANUELA:

Vypočujte zbožne hlas Imanuela:

Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, prechádzam stvorením, dávam vám Svetlo a posilňujem vás svojou silou. Zo mňa ste boli neskoršie stvorení, lebo zo mňa pochádza život a život nesiete v sebe, podobný zrnu v obilnom klase.

Všetko čo ste, máte od prameňa, a čo ste s tým učinili? Dal som vám to, aby to rozkvitalo a silnelo vo vašej ruke. Keď skrivíte v sebe moje chcenie podľa svojho vlastného chcenia, nebude sa vám nikdy môcť dostať požehnania. Keď si však osvojíte moju vôľu ako svoju vlastnú, budete zbierať tisícnásobný úžitok.

Čo už viete o zákone? Čo viete o tom, ako by mohol život zbierať svoje najvyššie plody? Čo viete o klíčení v živom Slove? Čriepky, ktoré lichotia vaším prianiam, zlomky, ktorých využívate, ako sa vám páči, tak ste doposiaľ slúžili. Že tomu tak bolo, spôsobil váš druh. Chcite teraz moju vôľu.

Žalujem na vás všetkých a súdim vás, ktorí žijete na zemi! A keď si vyberiem len malý húfik, a z neho zostane len malá skupina; lebo nemožno dopustiť, aby to nesprávne, čo chce svet a čo zavrhlo BOHA, vošlo do Ríše mieru. Svojou silou vám prinášam účinky všetkých síl a riadim tiež sily nebies.

A Svetlo vám to zvestuje v krátkom čase a ľudia, ktorí neveria, sa zľaknú!

!!!A naplní sa zasľúbenie proroka, že prídem v oblakoch a oni uvidia moje meno a poznajú ma!

A vystavím vám chrám vášho BOHA a PÁNA tu na zemi a budem vaším Kráľom, ktorý vás bude navždy spájať so silou z Ducha, keď ponesiete v sebe vôľu k vzostupu.!!!

Príďte a nasledujte ma, lebo som tu!

*******

ABDRUSHIN -

K sviatku Čistej Ľalie. ( 7. septembra 1933. )


Slávnosť Čistej Ľalie!

Akt milosti pre tých, ktorí sú na zemi čistého chcenia. Žiariaca sila prúdi k tomu pozemskému ženstvu, ktoré sa dnes blíži v prosbe a pritom nadväzuje ku svojim dušiam a tiež ku hrubohmotnému telu jemné vlákna zo Svetla, ktoré si podrží a nestratí už viac pravú cestu, ktorou ženstvo teraz ísť má ku sláve Božej a k radosti celého ľudstva! Len keď si sami opäť odrežú tieto vlákna nedbalosťou a strhnú dolu svoju vysokú úlohu v tomto stvorení, len potom sa môžu ešte raz zrútiť a stratiť oporu, ktorú im ku slávnosti Čistej Ľalie darovaná Božia sila dáva!


Prijmite preto dnes dar Pána s najvyššou vážnosťou. Neklesajte na mysli; lebo milosť Božia je s vami!

Máte byť nositeľmi čistoty a ľuďmi plnými vznešenosti! Tým vaše vyžarovanie pozdvihne celú Zem hore ku Svetlu, mieru a pokoju!

Amen!


ABDRUSHIN - Slávnosť Čistej Ľalie. (7. 9. 1931)

Na Oskara.

"Parsifal! Nelze jej odděliti od Imanuele. Imanuel jest v něm a on působí z Parsifala. Může být také řečeno, že Parsifal jest Prakrálovnou Elisabeth zformovanou schránou Imanuelovou. V této schráně Imanuel stojí a působí na vrcholu stvoření. Tato schrána vznikla z něj. Jinak by vůbec nebyla, nemohla být, neboť Imanuel v Parsifalu jest původem a východiskem všeho stvoření vůbec.

On jest tvořící vůle Boží a Bůh jest s ním, v něm. Že něco tak vznešeného mohlo být zkresleno až k takové figuře, jak si ji dnes lidstvo myslí pod jménem Parsifala, to je možno jen u pozemských lidí. Jen oni dovedou všechno srazit v prach svým rozumem, který sám je přece z prachu. Cokoliv chce pozemské lidstvo pochopit svým rozumem, to ihned a přirozeným způsobem srazí do prachu, strhuje dolů do oblasti pozemského porozumění. Tím je vše ihned vtěsnáno do úzkých hranic hrubé hmotnosti. I to nejvyšší je zahaleno do hutnosti a tíhy pomalého pohybu v pásmu nejnižšího ochlazení. Pak zcela samozřejmě nemůže mít takto snížená představa ani podobnosti s opravdovou skutečností, která jest v docela jiných poměrech a v takových výšinách, jaké lidský duch není schopen pochopit. Tím méně ji může chápat lidský rozum!

Výrazem „srazit v prach“ není míněna špína, nýbrž jen zpozemštění!

Výraz prach a z prachu je tu použit místo pojmu hrubohmotnost. Mnohým lidem to snad bude srozumitelnější, protože se to tak říkává.

Takový je tedy Parsifal! První ve stvoření! Má v sobě bezbytostné jádro z Boha, jest spojen s Imanuelem a zůstane tak také po všechny věky, protože Imanuel z něj působí a tak vládne stvoření. Proto jest Králem všech králů, Syn Světla, často nazývaný knížetem Světla!

A nyní postavte vedle něj hrdinu pověstí! Jaká je tu před vámi nemožná pokřivenina.

Nyní je možno pochopiti jak se to stalo, protože můžeme přehlédnouti celek a rozděliti jej do tří velkých částí.

Představte si každou z těchto částí samu o sobě živě a obrazně před svým duchem.

Jen tak můžete přehlédnout celek a pochopiti, co se vám snažím ujasnit.

První základní podmínka k porozumění jest:

Je nutno mysleti si Parsifala jako Syna Světla, který přichází shůry do stvoření a který není snad vyzdvižen ze zdola. On jest začátek a konec ve stvoření, Alfa i Omega všeho bytí za hranicemi Božského a tím králem svatého Grálu, králem stvořených.

Druhá podmínka:

Velké očistné dílo Parsifalovo, které ho osobně vede všemi světy, podmiňuje bezpodmínečné poznání všeho zla vlastním prožitím a musí skončit spoutáním Luciferovým k ochraně všech stvoření a všech tvorů, kteří zbudou po očistě.

Třetí podmínka:

Pád a velké selhání vyvinutých, to jest lidských duchů ve hmotnosti. Pád, který vyžaduje rozbití jejich falešné svévole a bezpodmínečné dosazení vůle Boží ve zřízení tisícileté říše. V tisícileté říši bude dosaženo dobrovolné vpravení se všeho lidského chtění do vůle Boží a tím bude úplně zajištěn nerušený trvalý vývoj všech stvoření, kroužících v záplavě Světla. –

Kdo tyto tři části jednotlivě dobře pochopí a je schopen si je alespoň obrazně představiti, ten může dobře pochopit, jak vznikaly znenáhla dnešní nesprávné básně. K zemi pronikaly částečné zprávy z těchto tří událostí a mnohé z nich předpovídaly.


Viac tu: https://forum-november1998.webnode.sk/kniha-navstev/

Spomienka na Natáliu de Lemeny - Makedonovú

Na pani Natáliu de Lemeny – Makedonovú budem ja osobne vždy spomínať s láskou a úctou, a zároveň budem neustále ďakovať Bohu zato, že mi bolo ešte raz dovolené, aby som prostredníctvom jej kníh smel ešte raz spoznať nepokrivenú Božiu Pravdu, v Slove Súdu a Pravdy, v Posolstve Grálu.

Nekričala, neurážala, ale vždy podávala pomocnú ruku tomu, kto o to stal. Prišla v tichosti, a v tichosti aj odišla, na krátku chvíľu, len čo naplnila to čo mala, hoci jej úloha ešte nie je ukončená, lebo Syn Boha Otca Imanuel nedovolil, aby jej ľudstvo, ktoré prepadlo temnu, aby jej viac škodilo.

Preto v tento tak významný deň, 75 rokov od narodenia p. Makedonovej, hovorím: ,,Vďaka Pane zato, že som smel spoznať túto tvoju služobníčku, ktorá tak veľa urobila pre záchranu ľudstva.“

5A porodila syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu. 6Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili 1260 dní."



"13Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, ktorá porodila chlapca. 14Žena však dostala dvoje veľkých orlích krídel, aby odletela pred hadom na púšť na svoje miesto, kde by ju živili čas a časy a pol času. 15Had vychrlil za ženou z tlamy vodu ako rieku, aby ju prúd rieky odniesol. 16Ale zem žene pomohla, otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú vychrlil drak z tlamy. 17Nato sa drak rozhneval na ženu a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázanie a majú svedectvo IMANUELOVO." ZJ/12. kapitola

Turíce

A Božia sila bola opäť vyliata skrze Ducha Svätého do Stvorenia...Kto nezažil, necítil, nikdy tento dej nepochopí, tak ako má...Bohu nekonečná vďaka zato!

ABDRUSHIN - Turíce.


Ozdobte teraz svoje duše čistými rúchami, ľudia; lebo máte sláviť Turice! Kto to nedokáže, ten bude počítaný k duchovne mŕtvym.

Prežívate Turice v deň Svätej Holubice!

Ako sa pri obnovovaní trvale činnej prírody zem oblieka zakaždým znovu do mladistvého rúcha, takto svedčiac o láske svojho Stvoriteľa a o neúnavnej ochote premeniť každú milosť bez váhania na čin, tak máte aj vy v stálej bdelosti naplnení vďakou využívať požehnania stvorenia, aby ste dozrievajúc priviedli k rozkvetu to, čo ako vzácne Božie dary spočíva v schopnostiach vašich duchov.

Prebuďte sa všetci, ktorí ešte driemete! Tak volá ku vám ustavične radosť aj utrpenie; lebo vaše náhlenie sa pozemským bytím je spánkom ducha, nie však tou bdelosťou a tým životom, ktorý vás môže priviesť vo stvorení nahor!

Nedostanete sa ani o krok ďalej, i napriek tým najvyšším poctám, pri všetkom bohatstve a všetkej sláve, ktorú vám pozemskí ľudia ponúkajú, ak sa zapriahnete do ich jarma a vykonáte v tom pre nich veľké veci v sebaklame, že im tým ozaj dávate niečo veľké!

Niet vo svete nič veľké, čo súčasne neprivádza aj k Bohu, čo naplnené vďakou nevzniklo na jeho počesť. Jedine v tom spočíva veľkosť a trvácnosť! A všetko ostatné podlieha márnej pominuteľnosti už pri svojom vzniku.

Ozdobte svoje duše, ľudia; lebo svetové obdobie to vyžaduje. Inak nebudete vpusení do ríše, ktorú Boh nechal pripraviť pre tých, ktorí smú žiť ďalej vo Stvorení.

Očistiť svoje rúcha musíte však vy sami! Nikto iní to nemôže za vás urobiť a vy sa musíte namáhať z celej sily, ktorú ste schopní ešte zozbierať, ak vôbec chcete dosiahnuť, aby všetka špina z vášho rúcha zmizla.

Nie je to také ľahké, ako si predstavujú ľudia, alebo ako učia cirkvi! Samotná modlitba vám nič neosoží, musíte konať. Celý váš pozemský život musí byť svedectvom toho, že chcete skutočne vytvárať len dobro a to všetkými svojimi schopnosťami, ktoré vám Boh poskytol!

V Slove Pravdy som vám dal prostriedok na dôkladnú očistu. Používajte ho horlivo a svedomito! Nič iného vám k tomu nebolo dané!

Poctivou prácou na sebe samých môže vám byť mnohé uľahčené, nie však odpustené! Vymaňte sa z tohto sna o Božej láske, ktorá by vám pre vaše modlikanie svojvoľne prepáčila vinu, ktorú ste na seba uvalili nedbaním na jej sväté zákony. Pustite sa do práce, bez meškania a snažte sa ešte zachrániť, čo sa vo vás zachrániť dá. Nepozerajte sa pri tom na druhých, ktorí musia opäť sami za seba vykonať očistu svojich rúch, ak sa to má podariť.

Niet ani jedného človeka, ktorý by s tým bol už hotový a mohol by sa nazdávať, že je už schopný vojsť do Božej ríše, ktorá má teraz vzniknúť na zemi, ako je to už oddávna zasľúbené.

Vy ste cestu k tomu už našli a nemôžete zablúdiť, ak sa neodchýlite od Slova, ktoré som vám priniesol z príkazu môjho Otca, Všemohúceho Boha.

Myslite na seba samých, na svoje chyby, ktoré zhovievavo nazývate slabosťami a snažte sa pripraviť na vznešenú Slávnosť Svätej Holubice! Neozdobujte sa pri tom iba pozemským rúchom, ale dajte aj rúcham vašich duchov zažiariť najjasnejšou belosťou svojho veľkého chcenia a túžby po Svetle!

V deň vznešenej Slávnosti zahalí vás Božie Prasvetlo žiarou svojich lúčov. Snažte sa prijať z nich toľko, koľko len môžete; lebo dostanete iba toľko, pre koľko ste sa otvorili, nie viac, aj keď vás bude celkom zahaľovať!



Viac tu: https://forum-november1998.webnode.sk/kniha-navstev/

V jeden deň

v jeden deň pripomienka na udalosti, ktoré sa odohrali na Zemi , jedná pred 2000 rokmi a ta druhá, ktoré sa odohrala pred 150 rokmi, jedná, keď Božiu lásku ľudia pribili na kríž a ta druhá, keď Božia vôľa sa na Zemi narodila...

Veru, zrazu je to ticho ohlušujúce, je predzvesťou niečoho, čo tu ešte nebolo, čo tu už nikdy nebude, aby mohol prísť Zlatý vek ľudstva, Doba Tisícročnej ríše, doba poslušnosti a vzostupu ľudského ducha...BDEJME!

Klamu nás...

"Veci sú vždy inak...ako sa snažia nám to v kuse nahovoriť...TV dokáže divy, aj uveriť, že je niečo, čo nikdy nebolo, film Kozoroh 1 o tom hovorí...!" Dnes Slintačka, krívačka a skrývačka, zajtra prídu zase s čím?

Klamú nám už dnes v kuse, len hlupák , obmedzenec, pštros ľudský, im môže ešte aj dnes veriť.. Preto je už načase vybrať tu hlavu z piesku a konečne už vidieť veci ako naozaj sú...!

Každý sám si je súdom, sudcom aj porotou...Slovo bolo prinesené a dané, aby na tom Slove sa každý súdil a vyniesol si sám svoj ortieľ...A nakoniec len ostane Slovo od Boha...Bohu nekonečná vďaka!

"Avšak uprostred vravy a rachotu ničenia zachvieva sa Slovo! Víťazne tiahne po krajinách, aby sa ešte mohol zachrániť ten, kto sa o to poctivo usiluje.

V tom je práve tá podmienka, že každý človek sa má sám namáhať, aby Slovo Pána poznal ako jedinú záchranu! Ak ale v pochybnostiach nechá prejsť okolo seba túto poslednú možnosť bez toho, že by ju všemožne využil, taká príležitosť sa mu nikdy viac nenaskytne a okamih, v ktorom by bol mohol nájsť spásu, bude pre neho na veky stratený.

Jeho záchrana a spása bude len v Slove, ktoré musí prijať, aby žijúc podľa neho, oslobodil sa od pút, ktoré ho zdržujú dolu preto, že nespoznal a pokrivil skutočne pravé pojmy." ABDRUSHIN - Záchrana! Spása!

V deň, keď sa po prvýkrát na Zemi slávil Imanuelom Parsifalom Abdrushinom na Hore Sviatok Žiariacej Hviezdy - Sviatok Ruže:

Sviatok žiariacej hviezdy.

( 29. decembra 1929.)


Grál volá váhajúcich! Hlasno znie volanie vesmírom, lebo kto chce byť zachránený, musí sa prihlásiť! Avšak pozemskí ľudia sa vyčerpávajú naďalej ničotnosťami, snažia sa vyzdvihnúť svoje pozemské záležitosti na hlavné veci vesmíru, vlastné ľudské názory označujú za stred všetkého diania. V tomto nezmyselnom plytvaní síl hynie bezvýsledne jeden ľudský život za druhým. Práve v tom ukazuje človek ako je malý, pretože sa mu vedľajšie veci jeho bytia zdajú tak veľké.

Čo vie človek o svete! Kráča v ňom hlúpo a ťažkopádne, myslí len na zisk a pôžitok, na spanie, jedlo, pitie, na rodinu, snáď na národ, na vlasť a pritom všetkom so sebauspokojením vždy a opäť na vlastné vedenie na to, čo môže! Pritom stačí, aby len vzhliadol ku hviezdam, aby okamžite jasne videl, aká malá je jeho vlastná osoba. Tým by sa mu veľmi uľahčilo, aby sa varoval pred falošným bludom o vlastnej veľkosti.

A predsa okolo toho chodí po celý svoj pozemský život s neústupnou domýšľavosťou. Neprístupný, dokonca vzdorovitý, stáva sa až smiešne zlý, len aby za každú cenu nestratil niečo zo svojej namyslenosti, ktorá jemu, čo sa podobá bláznovi, dovoľuje pyšne si vykračovať na jednej malej planéte vo vesmíre. Len aby svoje pozemské prianie presadil do popredia. Pôsobí pri tom nevýslovne smiešne, i keď už nie je možné sa smiať. Môže sa zrodiť len smútok a hnev, rozhorčenie nad premárnením tak mnohých krásnych darov Božích, ktoré môžu byť zhodnotené len v pokore a poznaní, čo ale pozemskí ľudia, zdá sa, nepoznajú.

Sú leniví a váhaví tí, ktorí nesú v sebe iskru, ktorú majú prebudiť. Oni však ešte spia. Zapletajú sa do slučiek všednosti a domnievajú sa, že nemôžu venovať čas svojej duši, svojmu duchu, ktorý už v ich vnútri nespokojne klepe na steny, ktoré okolo neho vystavali v nesprávnom pozemskom pôsobení. Klepe, aby ste mu otvorili bránu, aby sa mohol rozvinúť a získať schopnosť stúpať ku svojmu rovnorodému druhu do domova všetkého duchovného, do raja.

Grál volá teraz týchto váhajúcich, aby sa zobudili! Lebo pre nich je to posledná hodina. Nehovorte, že vás veľmi zaneprázdňujú starosti o pozemský chlieb, že zloba, vojna a nemoc vám nedovoľujú prebrať sa k vedomiu. To všetko prišlo jedine vašou vinou! Nemuselo tomu tak byť. Klesli ste hlboko a klesáte stále hlbšie. Keby sa vám bolo darilo lepšie, boli by ste ešte menej mysleli na Boha! Nič si nenahovárajte! Nepýtali ste sa, čo potrebuje vaša duša, aby ste šli správnou cestou v tomto stvorení a aby ste nakoniec dosiahli večného života v radostnom plnení ľudského bytia. Tiež v období života tu na zemi!


Viac tu: https://forum-november1998.webnode.sk/kniha-navstev/

Syn Boží sa narodil

youtube.com/watch?v=A_mtVfdUsSE


"Na prapočátku bylo Slovo a to Slovo bylo u Boha, neboť to Slovo byl Bůh sám.

Jím jsou stvořeny všechny věci, bez Slova nebylo učiněno nic z toho, co bylo stvořeno.

V něm byl Život, a ten Život bylo Světlo. Světlo však byl Bůh sám.

Slovo, Život, Světlo; tři výdechy Pravěčného! Světlo z Boha svítilo do temnot, ale temnoty je nepochopily.





Tu byl člověk jménem Jan, který byl poslán od Boha jako svědek, aby svědčil o tom Světle a aby tak byly oči temna otevřeny.

On sám nebyl tím Světlem. Měl pouze příkaz podat svědectví o Světle, o tom pravdivém Světle, které chtělo osvítit všechny lidi, kteří budou přicházet na tento svět.

Světlo bylo ve světě, neboť celý svět jím byl vytvořen - ale svět je nepoznal.

Temným stal se svět, protože neviděl Světlo. Tu poslal Bůh svého vrozeného Syna, aby temnoty osvítil.

Přišel na svět, ale lidé Ho nepřijali. Těm několika málo, kteří Ho poznali, dal však milost viděti Boha. Daroval jim Pravdu, aby na sobě mohli opět prožívat Boží zákony a mohli věřit v Boha.

Láska Boží sklonila se dolů k lidstvu. Stala se člověkem a pobývala mezi námi. Směli jsme pohlížet na její vznešenost, vznešenost vrozeného Syna Otcova, plnou milosti a pravdy. Z Jeho hojnosti jsme všichni přijímali milost za milostí.

Zákony Boží nám byly dány prostřednictvím Mojžíše. Ale lidé na ně zapomněli a kráčeli z temnot do temnoty. Tu přinesl Ježíš Kristus, vrozený Syn Pravěčného, milost a Pravdu opět shůry na zem, aby se cesta lidstva rozjasnila.

Zvěstoval nám Boha. To nemohl vykonat žádný člověk. Nikdo Boha neviděl a ani ho neuvidí; vrozený syn, který přišel od Otce, mohl nám o Něm podat zvěst.

Odložil všechnu svoji nádheru, aby byl lidem blízký jako člověk.Svoji božskost nesl v sobě jako skrytý poklad, ale obal zahalující tento skvost byl příliš slabý. Vždy znovu jím pronikala vznešenost. Lidé viděli záři, která z Něho vycházela, ale nedbali jí. Cítili síly, které jako paprsky z něho pronikaly, ale nechtěli se dát poučit.

Jan, sluha Boží, viděl v okamžiku, kdy ho křtil na Jeho rozkaz, že se nad Ním vznáší holubice. Tu věděl, že Ježíš je vrozený Syn věčného Boha. A svědčil o Něm, ale bylo jen málo těch, kteří toto svědectví přijali." Z evangelia Janova.


youtube.com/watch?v=QrOmINOJf6Y

Krásne, pokojné, duchaplné a ničím nerušené Vianoce želám...